Podľa [1] môžeme duševné vlastníctvo zadefinovať ako: "majetok nehmotnej povahy, ktoré je výsledkom procesu ľudského myslenia. Môžeme sem zahrnúť originálne myšlienky, námety, návod a riešenia ako meniť okolitý alebo vnútorný svet človeka."
V súčasnej dobe keď sú hlavnou konkurenčnou výhodou technologické postupy, inovácie, výsledky výskumu ako aj ďalšie nehmotné hodnoty, ktoré majú často vyššiu hodnotu ako hmotné statky (napríklad: špecializovaný softvér má vyššiu hodnotu ako PC na ktorom funguje, alebo technológia alebo postup výroby má vyššiu hodnotu ako stroj, ktorý pracuje na jej princípe). Keďže právna úprava duševného vlastníctva, hlavne rozsah jeho ochrany a vymáhanie autorských práv, sa líšila od krajiny ku krajine, rozhodli sa krajiny, zastrešené Svetovou obchodnou organizáciou (WTO - World Trade Organization) vzniknutú situáciu vyriešiť prijatím dohody o obchodných aspektoch duševného vlastníctva, známu tiež pod názvom TRIPS (Trade-Related Aspects of Intellectual Property Rights).
TRIPS pokrýva 7 hlavných kategórií duševného vlastníctva:
Rovnako významným garantom ochrany duševného vlastníctva je aj Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO - World Intellectual Property Organisation), ktorá sa zaoberá sa o rozvíjaním a hodnotením dostupného medzinárodného systému duševného vlastníctva.
Duševné vlastníctvo možno rozdeliť na dve časti, a to:
"Priemyselné vlastníctvo zastrešuje práva, ktoré ich držiteľom dávajú výhradný monopol na technické alebo estetické vynálezy a rozlišovacie znaky. Zaoberá sa najmä patentmi na vynálezy, dizajnmi, priemyselnými modelmi, ochrannými značkami a geografickým pôvodom.
Autorské práva a príbuzné práva – označované aj ako literárne a umelecké práva – chránia pôvodné literárne a umelecké diela, ale aj hudobné skladby, televízne vysielanie, počítačové programy, databázy, reklamnú tvorbu a multimédiá." [3]